14.00 - ďakovná svätá omša na cintoríne, sľub
Podľa starých záznamov sa Pruské pokladá za tretiu najstaršiu farnosť niekdajšej Nitrianskej diecézy. V súčasnosti aj v Žilinskej diecéze, lebo tak Dubnica nad Váhom, ako aj Považská Bystrica, všetky tri najstaršie pripadli pod správu svojmu biskupovi v Žiline. Každá má svoju vlastnú históriu.
A tak sa stalo, že naša farnosť oplýva naozaj bohatými dejinnými udalosťami, o čom samozrejme svedčia aj mnohé zachované dokumenty. Jeden veľmi významný hovorí tiež o cholere a jej odvrátení.
Dňa 18. apríla 1793 sa v Pruskom narodil František Xaver Beck. V záznamoch sa o ňom píše, že nebol veľmi zdatný, bol to človek chatrných telesných síl, no o to väčšmi nadaný. Svoje talenty si zdokonaľoval štúdiom gramatických a humanitných znalostí v Trenčíne. Po úspešných štúdiách, ktoré absolvoval s vyznamenaním, nastúpil do seminára v Nitre. Tam začal študovať filozofiu a teológiu v r. 1808. Skončil s povesťou vynikajúceho študenta a v roku 1816 bol vysvätený za kňaza. Pretože štúdiá dokončil veľmi úspešne, biskup ho menoval za svojho aktuára (aktuár = poistný matematik, odborník v oblasti financií), tam pôsobil jeden a pol roka. Na žiadosť svojho otca, inšpektora uhorských domovú osvieteného grófa patróna, bol vyslaný za kaplána do Beluše. Tam pôsobil jedenásť a pol roka. Za pruštianskeho farára bol „inštalovaný“ 24. decembra 1827. Ako rodák z Pruského i zo svojej vlastnej starostlivosti a aktivity si všimol, že na okolí hrozí strašná choroba zvaná cholera. Istotne tiež riadený Duchom Svätým uvážil, že by bolo dobre voľajaký sľub učiniť, aby sa nám choroba vyhla. Tak sa stalo v roku 1831. Za pomoci predstavených obcí a tiež veriacich dali Pánu Bohu tento sľub: každoročne 15. augusta, teda na sviatek Panny Márie Nanebovzatej, bude sa slávna procesia viesť po službách Božích ku soche Panny Márie za mestečkom, ako sa ide do Horoviec, aby takto prejavili sme vďaku Bohu Otcu Všemohúcemu. Samotný sľub má veľmi dôstojné a uvážené znenie, každý rok sa celý číta pri jeho slávnostnom obnovení. Možno práve preto sa rozhodli naši veriaci predkovia dať sľub Panne Márii za mestečkom Pruské, lebo tu sa pani Johana Motešická, vdova po Antonovi Madocsányim, dozvedela o uzdravení svojho dieťaťa. Tu za mestečkom Pruské smerom na Horovce dala z vďaky postaviť sochu venovanú Panne Márii ako Purifikate Virgina a Domina v rokoch 1742-1746. Socha je z jedného kusa kameňa. Cintorín bol na tomto mieste zriadený neskoršie. Preto sa ani v sľube nespomína – tak ako aj filiálka Podvažie, ktoré sa stalo filiálkou až v roku 1835. Sľub bol potvrdený v Nitre, 17. novembra roku Pána 1831, podpisom Jozefa – biskupa nitrianskeho.
Panna Mária sa poponáhľala na pomoc svojim dietkam ako dobrá Matka. Pokiaľ priebeh cholery zúriacej na Slovensku v roku 1831 bol v Pruskom dosť mierny, to v roku 1866 bol už vážnejší. Podľa výkazu z 19. októbra 1866 v nemšovskom obvode Trenčianskej župy Pruské malo 1033 obyvateľov. Z týchto ochorelo na choleru 34 mužov, 40 žien a 32 detí.
Zaujímavé je vedieť, ako sa liečila v tých časoch táto zákerná choroba. Lekári, ktorí mali na starosti profilaktické opatrenia a liečenie tejto choroby, boli Imrich Hrehuš a František Zahálka. Úradne sa odporúčalo užívať čaj týchto rastlín: polínka, božie drievko, saturejka, záhradná šalvia, slez, kvety bazové, kamilky a blšník úplavičný.
AD MAIOREM GLORIAM DEI. Na väčšiu slávu Božiu.
Prešli od tých čias desiatky rokov, choroby sa menia a návyky tiež. Mnohé sa už časom pomenilo, ale viera vo Všemohúceho ostáva. Tak aj my si zachovajme aspoň niečo zo sľubu našich predkov. Oni nám radili pripraviť sa na dôstojnú oslavu Nanebovzatej pôstom (vzdať sa vysedávania v hostincoch a iných kratochvíľ), almužnou (na pomoc sirotám a chorým) a modlitbou (ruženec alebo nábožné piesne). Sami tak robili, aby poďakovali Bohu. Spomeňme si na ich cenné rady a nasledujme ich príklad.
Fero Hlaváč
16°C 
